Paradoxom výchovy je, že v zásade smeruje k tomu, aby sa stala zbytočnou. A aj keď to niektorým (hlavne ženským) ušiam znie trošku bolestne, všetko naše výchovné úsilie v podstate mieri k tomu, aby nás naše deti mohli a vedeli opustiť. Ak má byť tento posledný cieľ výchovy splnený, musíme však deťom postupne prenechávať zodpovednosť za ich vlastný život, teda cielene rozvíjať a pestovať ich samostatnosť. A to nie je úloha ani samozrejmá, ani ľahká.