Deti na ceste k samostatnosti

Ide v ňom totiž o to stále znova nachádzať onú hranicu medzi nutnou mierou ochrany a podpory dieťaťa na jednej strane a optimálnou mierou jeho slobody a zodpovednosti na strane druhej. Práve schopnosť rodičov nahliadnuť na túto hranicu, ako na niečo neustále sa meniace, zakladá nádej na úspešné osamostatňovanie dieťaťa. Miera zodpovednosti, v konečnej fáze samostatnosti dieťaťa je daná ako kritériami jednoznačne danými (vek dieťaťa, lokalita kde žije, sociálny a kultúrny kontext jeho života), tak premenlivými okolnosťami jedinečných prípadov (s týmto kamarátom ho pustím, ale s týmto sa bojím). Na základe obidvoch týchto rovín sú potom vymedzované mantinely detskej slobody, ktoré ale budú vždy skôr tušené, alebo vždy náchylné k tomu, byť pod vplyvom drobnej zmeny okolností predefinované.

Tendencie k osamostatneniu sú ako životne dôležitý princíp založené už vo vedomí najmladších detí, ktoré svoju osobnosť začínajú prejavovať práve tým, že túžia veci "robiť samé": samé chcú naberať detskou lyžičkou, samé chcú tlačiť kočiarik, chcú robiť čokoľvek, ale samostatne. Táto túžba zmocňovať sa sveta vo vlastnej réžii bola u detí už dávno v minulosti pozorovaná a popísaná, na jej maximálnom využití je založený napr. výchovný a vzdelávací systém talianskej lekárky a pedagogičky Márie Montessoriovej (1879 1952), ktorý je možné zhrnúť do hesla formulovaného z pozície vychovávaného dieťaťa: "Pomôž mi, aby som to dokázal sám". Toto pedagogické hnutie má dodnes veľkú podporu a napr. materské školy motessoriovského typu nájdeme aj u nás.

Samostatnosť však nespočíva primárne v tom, že deti môžu robiť veci bez rodičovskej asistencie. To snáď uspokojí predškolákov, túžba detí školského veku však mieri k tomu, čo je skutočným obsahom pojmu samostatnosť, totiž samostatne sa rozhodovať. Práve slobodné rozhodnutie (spojené nevyhnutne so zodpovednosťou za jeho dôsledky) je skutočným a v podstate jediným relevantným obsahom pojmu samostatnosť. Pokiaľ dieťaťu umožníme samostatne vykonávať všetky naše inštrukcie, pričom sa ani pre jednu slobodne nerozhodlo, nemáme doma samostatného potomka, ale robota, ovládaného hlasom.

Práve preto, že samostatné rozhodnutie obsahuje prirodzene možnosť rozhodnúť sa nesprávne a niesť teda neblahé dôsledky nesprávnych rozhodnutí, snažíme sa mnohí vedome, mnohí možno podvedome, dieťa pred takým rizikom chrániť. Naša neochota poskytnúť potomkovi nutný diel slobody, je teda celkom altruistická a smeruje k jeho ochrane aj tak je medveďou službou. Pre dieťa je neporovnateľne lepšie vybrať si zlý záujmový krúžok, ktorý ho prestane baviť, len čo zaplatí členské príspevky a bude sa v ňom minimálne jeden polrok nehorázne otravovať, ako sa neustále spoliehať na rozhodnutia rodičov a raz si od mamičky nechať vybrať nevestu.

Napriek všetkému, vyššie uvedenému, sú deti, ktoré možnosť rozhodovať sa a jednať samostatne nielen nevyužívajú, ale dokonca odmietajú a sú bezradné akosi z princípu. To môže mať veľa príčin. Dieťa napr. zistí, že keď na niečo nestačí, pritiahne to pozornosť dospelých, ktorí sa mu začnú venovať. To ho postupne privedie k poznaniu, že ak bude trvalo nesamostatné, bude tiež trvalo objektom rodičovského záujmu. Rovnako tak môže byť nesamostatnosť prejavom nedôslednosti rodičov, ktorí namiesto pevnej požiadavky, aby sa dieťa problému, či úlohy zhostilo a pokúsilo sa ju vlastnými silami vyriešiť, rovno všetko urobia zaň (možno z neuvedomelého pocitu viny, napr. za to, že trávia príliš veľa času v práci). Podobne tiež opakovaný neúspech vedie dieťa k tomu, že túži byť inštruované, pretože doslovné splnenie inštrukcie je rodičom, či učiteľom takmer vždy ocenené.

Dávajme preto deťom najavo, že byť samostatný, je po všetkých stránkach lepšie. Venujme im svoju starostlivosť a pozornosť aj vtedy, keď všetko zvládajú. Trvajme dôsledne na tom, aby sa potomok aspoň pokúsil o vyriešenie problému, či situácie, ktorú považujeme za adekvátnu jeho možnostiam, pričom úprimne chváľme aj snahu a vynaložené úsilie. A občas zverujme deťom k samostatnému splneniu celkom plánovane tiež úlohy, ktorých zvládnutie je akosi dopredu jasné, aby mohli zažiť pocit úspechu. Pomôžme im prestať nás potrebovať.